Muž a žena

Muž a žena - ich vzájomná úcta a láska

Muž a žena. Chlapec a dievča. Prvých desať rokov života malé dievčatá hovoria: „ Fúúúj, chalanii...." Chlapci im to zase bohato oplácajú: „S dievčatámi sa nebavíme. Naše hry nie sú pre bábiky." Potom postupne ako prichádza puberta sa tento vzťah vyhrotí. Vtedy, keď človek hľadá sám seba trávi veľa času v spoločnosti rovnakého pohlavia. Typické sú rôzne partie, hlavne pre chlapcov kde sa venujú športu, behajú len tak po sídlisku, rozprávajú sa, v smutnejších prípadoch poškodzujú verejný majetok a podobne.

 


Keď už sa zdá, že rozpor medzi dievčatami a chlapcami sa nikdy nezmení obe strany zisťujú, že ich doterajšie priateľstvá ich už neuspokojujú a viac ich to ťahá spoznávať tú druhú stranu. Názory sa už trošku rozchádzajú. Muži sa „zmenia" a myslia si asi toto: „Všetky dievčatá - ženy sú úžasné." Je pri tom zaujímavé, že nezáleží na tom, koľkokrát ich dievčatá sklamali, alebo odmietli. Spoločnosť to tak akceptuje, že práve muž je ten, ktorý dobíja ženské srdce a preto sa zrejme nenechá odbiť hneď prvým neúspechom.

 

Dievčatá sú trochu stabilnejšie a pretrváva u nich názor z detstva: „Všetci muži sú hlúpi." no napriek tomu sa medzi nimi snažia nájsť toho jedného perfektného. Keď toho jedného dokonalého nájdu a budú si tým úplne isté, vznikne tu dôvod na jednu veľkolepú a neopakovateľnú slávnosť, teda sobáš. Muž a žena už nie sú dvaja, ale jedno.

 

Celý tento príbeh je len samozrejmým vyústením základného tvrdenia. Z lásky a pre lásku. Boh stvoril Adama z lásky a pre lásku. Vložil mu do srdca aj túžbu lásku dávať aj prijímať. Boh miloval Adama a Adam Boha. Jeho potreba musela byť naplnená. Prečo teda Boh stvoril ženu? Dalo by sa povedať, že už vtedy dal Boh človeku na výber, budeš žiť v samote a celé tvoje srdce a celá tvoja práca bude slúžiť výhradne mne (kňaz) alebo sa chceš podeliť o moju lásku s niekým iným s niekým, kto ti bude bližší než stromy a zvieratá (manželstvo). A Adam sa rozhodol. Stvorenie ženy je Božou odpoveďou na Adamovu túžbu a rozhodnutie podeliť sa o Božiu lásku ešte s niekým iným. Toto jeho rozhodnutie bolo rovnako dobré ako rozhodnutie zostať sám. Takéto rozhodnutie robí aj každý z nás vo svojom živote. Ak sme sa rozhodli žiť s Bohom, je jedno, ktorú cestu si vyberieme.

 

O Eve Adam povedal: „Kosť z mojich kostí." Táto veta poukazuje na rovnosť pred Bohom, nie však rovnakosť. Práve tá rozdielnosť je na ľuďoch nádherná.

 


Muž, mocný, nebojácny, odhodlaný milovať vo vnútri svojho srdca cíti potrebu chrániť, potrebu byť niekým potrebný. Jeho najväčšou odmenou je poďakovanie ženy, ktorej mohol pomôcť svojou silou, či svojím umom. Hlavnou úlohou muža - otca je poskytnúť dom. Muž ak nie je takýmto „božím mužom" svoju silu zneužíva a za obeť si vyberá slabších, teda často aj ženy.


Žena, už Boh ju stvoril slabšiu, takže jej sila nie je vo svaloch ale v srdci. Muž vie milovať, ale nie tak ako žena. Vo svojom srdci však túži po tej láske muža. Chce byť milovaná. Dobre sa cíti, keď ju niekto chráni - miluje. Jej hlavnou úlohou ako matky je darovať domov. Dar Materstva je nádherným darom. Žena nie je slúžkou mužovi, je mu rovnocennou partnerkou, na spoločnej ceste za Ježišom. Ak dá pocítiť mužovi, že ho nepotrebuje, že si vystačí aj sama, práve ona sa sama postaví do tohto postavenia.

 


Úloha ženy aj muža je služba. Služba tomu druhému práve v tom, čo ten druhý nedokáže, alebo v čom je slabší. Muž (svaly) dáva dom, žena (srdce) dáva domov. Muž dáva ochranu, žena dáva lásku. Niečo ich však spája. Obaja chcú milovať a obaja chcú byť milovaný. Rozdielne majú to, ako túto snahu prejavujú. Žena vie milovať priamo. Muž tým, že poskytuje ochranu a svoju silu, prejavuje svoju lásku k žene. (a k rodine)

 

Láska muža a ženy môže a mala by prekročiť hranice manželstva a zapájať sa aj do vzťahov priateľského charakteru. Povinnosťou muža je ženu chrániť aj keď nie je jej manželom. Často sa u nás vytrácajú tí muži, ktorým by sedelo meno gentleman. Povinnosťou chlapca je chrániť dievčatá, často hlavne pred sebou a svojim nerozvážnym konaním a svojimi túžbami. Ženy by mali prejavovať svoju lásku hlavne svojimi slovami. Dotyky, bozky a objatia môžu narobiť viac neporiadku ako osohu a preto treba s nimi zaobchádzať rozumne. Muž potrebuje byť pochválený alebo poľutovaný. Radšej by som volil slová pochvaly, alebo ešte lepšie slová vďaky. Službou lásky, ktorú môže žena mužovi prejaviť je to, že ho zamestnáva rôznymi činnosťami, hoci ona by ich možno zvládla rýchlejšie a lepšie. Nie je nič krajšie pre muža ako keď môže žene ukázať svoju „mužnosť"(silu) a prejaviť aj to, že ju dáva celú do služby pre ňu. Poďakovanie ženy je pre muža tou najkrajšou odmenou. V zdravom priateľstve a po pár rozhovoroch vie muž aj slová: „ Mám ťa rada!" brať tak ako ich žena myslela, teda: „ Vďaka Ti za to, že si, a že si mi pomohol vo chvíli, keď som to potrebovala."