Mám Ťa rád !!!

 

2)Spokojne si oni žili,
vždy si sami vystačili,
stačilo im to, čo mali,
že sa na seba usmievali.

 

3)Ej raz veru zima prišla,
čo nikoho neobišla,
bola tuhá, studená,
snehu až po kolená.

 

4)Babka s dedkom rozmýšľali,
ako by sa chrániť mali
pred zimou a snehom,
čo sa valil už dole brehom.

 

5)Dedko dostal super nápad-
-vyrazí on vraj na západ
pohľadať len dobrých ľudí,
hoc´ on ľudí nerád súdi,
no len dobrých na pomoc,
čo pracujú deň aj noc.

 

6)Ráno bolo preňho ťažké
dať pusu a zbohom babke,
vedel, že sa cnieť im bude,
neodchádzal veľmi v kľude,
o babku sa veľmi bál,
kožúštek jej ponechal,
aby sa čím zahriať mala,
a tak chrípku nedostala.

 

7)Veľmi dlho blúdi dedko,
naháňa mu strach už všetko,
bojí sa aj svojho tieňa,
hoci nie je útle žieňa,
halucinácie ho mätú,
už vie, že zima nerobí osoh svetu.

 

8)Pomoc hľadá týždeň celý,
s babou by spolu byť už chceli,
a tak na ôsmy deň v meste bol,
konečne zopár ľudí stretol v ňom.

 

9)Okrem iných aj priateľov dvoch,
ktorých spojil sám Pán Boh,
spolu v Pána verili,
osoh všetkým robili,
a tak sa aj dedkovi zapáčili.

 

10)Rozhodli sa spolu teda,
že aj keď ich stretne bieda,
babke, dedkovi pomáhať budú
až do dňa ich posledného súdu.

 

11)S dedkom sa rýchlo vrátili,
hoc´ sa snehom brodili,
babku si tiež obľúbili.
Starkí boli ako z ich snov,
pracovali teda nocou i dňom.

 

12)Aj keď dostávali,
veľkú radosť z nich nemávali,
väčšiu mali s babkou, dedkom
a Boh im bol toho svedkom,
že hodnotu väčšiu mali,
nechceli žiť ako králi,
preto sa tak radi mali.

 

13)Stále vládla zima krutá,
nasadila všetkým putá,
nečakane babka smelá
len tak zrazu ochorela.

 

14)Ťažká choroba to veru bola,
modlili sa všetci k Bohu zas a znova,
lenže to nebolo všetko,
lebo onedlho ochorel aj dedko.

 

15)Priatelia sa radiť mali,
o koho by sa postarali.
Rozhodol sa prvý- Ján,
postará sa vraj on sám
o celý dom, záhradu,
už vraj nepotrebuje náhradu,
iba peniaze samé chcel,
a tak už duchovne nijak nezrel.

 

16)Druhý- Jakub rozhodol sa teda,
že hoc´ ho aj bude trieť bieda,
pomôže dedkovi i babke,
aj keď vedel, že to nebude úplne ľahké.

 

17)Vždy im rád robil spoločnosť,
keď im to urobilo radosť,
venoval im čas svoj celý
a zakaždým, keď niečo chceli,
veľmi rád to urobil,
dobrými skutkami sa tak ozdobil.

 

18)Prvý- Ján ho nechápal,
on si radšej užíval,
za peniaze zabával sa
Jakubovi iba smial sa.

 

19)Zrazu len tak nečakane
babka s dedkom smelo vstane,
zistia, že sú zdraví znova,
no nenachádzajú nijaké slová
Jakubovi ako vďaku
za starostlivosť nie hocijakú.

 

20)Zavolali k sebe Jána,
povedať mu, ako sa správa,
rozdiel medzi ním a Kubom.
Zaviazal sa im však sľubom,
že už nechce peniaze žiadne,
že si on k nim radšej sadne,
usmeje a porozpráva sa s nimi,
oľutoval aj všetky svoje chyby.

 

21)Babka, dedko, Jakub, Ján,
prítomný bol vraj i Pán,
objali sa, odpustili,
a tak svorne z celej sily,
si zakričali navzájom:

 

MÁM ŤA RÁD!!!