Adorácia - Advent

Pane, len ty vieš akou radosťou a zároveň pokorou je naplnené moje srdce pri stretnutí s tebou. My mladí, často na teba zabúdame a nahrádzame Ťa inými vecami, ako sú naši priatelia, počítač, alkohol. O to krajšie je potom to, keď si uvedomíme, že len ty si jediná pravá a správna cesta po ktorej sa oplatí kráčať. Keď vojdem do kostola pokľaknem s úcty pred Tebou, lebo verím, že si skrytý vo Sviatosti Oltárnej. No mal by som pokľaknúť pred každým človekom, lebo si skrytý v mysliach a srdciach ľudí, cez ktorých na mňa pôsobíš svojou nekonečnou láskou. Pane, v tvojom chráme je mi dobre, zabúdam tu na svoje ťažkosti, často nachádzam riešenia mojich problémov pri rozhovore s tebou. Je tu ticho , pokoj, si tu Ty. Stačí stlačiť kľučku, otvoriť ťažké drevené dvere, vstúpiť. Vstúpiť medzi ľudí, priateľov, ktorí veria v Tvoju prítomnosť na tomto svätom mieste a a chcú Ťa spoločne piesňou, či slovom chváliť, velebiť a ďakovať Ti.

Pane, stále si s nami, stále nám pomáhaš, pociťujem to každý deň od skorého rána, do neskorého večera. V noci môžem pokojne spať, lebo viem, že Ty bdieš a strážiš moje sny. Nedokážem ani slovami vysloviť ani inak vyjadriť moju vďačnosť za to všetko. Dávaš mi silu prekonávať problémy, stačí o ňu s dôverou poprosiť v modlitbách doma, v kostole, či osamote kdekoľvek som. Bez teba by bol môj život len o prehrách a sklamaniach. No aj v situáciách, kde niet východiska, Ty ponúkaš vždy svoje riešenie: Poď za mnou a ja ti pomôžem. A z „múrov trápenia" sú len hrbolce na ceste, čo sa dajú prekročiť. Aké je to všetko jednoduché. Hoci by som stratil všetku nádej, nikdy nestratím vieru v Teba a Tvoju moc, lebo ty si dokázal niečo nemožné, zvíťazil si nad smrťou. S Tebou prekonám všetko a dovediem to do víťazného konca.

I ja som pre Teba dôležitý, viem to. Skúsil som to i bez Teba, keď som myslel, že svoje problémy vyriešim aj sám, veď ...už som veľký, nepotrebujem pomoc. Nie je to pravda. Potrebujem Ťa viac než je možné niekoho potrebovať. Stačilo málo, prísť do kostola a hneď bolo všetko inak. Uvedomil som si, že nemám v tebe len dobrého priateľa. Našiel som v Tebe otca. Otca, ktorý ma počúva a vypočuje, ktorý ma zdvihne keď spadnem, ktorý mi odpustí, keď sa niečím previním. A nielen ja mám to šťastie volať Ťa otcom. I môj brat, sestra dokonca i moji rodičia sú tvojimi deťmi, hoci dávno sú už dospelí. Všetci sme Tvoje deti, všetci sme jedineční a neopakovateľní a predsa sme si podobní v našej nedokonalosti. Ty nám však vždy otváraš náruč a hovoríš vstaň a poď! A len na nás je, či ostaneme ležať v prachu a blate alebo budeme kráčať s Tebou a ku Tebe.

Pane Vianoce sa blížia a my sa pomaly pripravujeme na tvoj príchod. Každú nedeľu zapálime o jednu sviečku na viac, začíname v našich domovoch robiť poriadok, aby na sviatky vyzeralo všetko dokonale. Často však v tomto predvianočnom zhone zabúdame na to, že nie len náš byt, či dom si zaslúži byť upratané. Ďalším miestom, ktoré by malo v tom najlepšom prípade zostať upratané celý rok je naše srdce. Pane, chcem Ťa poprosiť, aby si nás obdaril poznaním, ktoré veci sú v našom srdci na nesprávnom mieste, ktoré zo zákutí našej duše si zaslúži pozornosť, čo ešte treba napraviť, aby bolo všetko tak, ako má byť.
Chcem sa ti zároveň vrúcne a zo srdca poďakovať za to, že nám dávaš tú možnosť upratať, keď je neporiadok, napraviť, čo sme pokazili, vždy znova a znova, len treba chcieť, treba naozaj chcieť.

Ja, pane, ja chcem.